Keď oči v očiach usmejú sa, ako most nás spájajú,
keď jemné vrásky potmehútske už odtajiť sa nedajú,
keď len slová plynú ďalej a ich význam nepoznám,
ja zvláštny tichý pokoj v svojej duši chvíľu mám.
Keď otázky aj odpovede topia zvyšky ľadu v nás,
keď ten kameň čo ma ťaží uniesť mi pomáhaš,
keď oči v očiach usmejú sa tým čistokrásnym pohľadom,
ja schovám si ho v srdci navždy, k svojim vzácnym pokladom.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára