Na počiatku bolo slovo, možno vážne, možno nie,
možno len tak pre ten úsmev, či ľudskej mysle umenie.
A to slovo bez rozpakov o úprimnosť prosíme,
možno navždy pre potechu v srdciach si ho nosíme.
Čo za slovo, že to bolo, pýtame sa navzájom,
len tak býva v našich srdciach a neplatí podnájom?
Nie neplatí, veď prečo by aj, dobré slovo vždy rada počujem
a ešte radšej používam, raz "prosím" a druhýkrát "ďakujem".
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára