Orechové škrupinky

Orechové škrupinky...
Každý máme tú svoju. Malú, veľkú, plnú a či prázdnu, vieme len my sami. Niekto si ju prísne stráži, niekto vystavuje bezrozmyslu na obdiv svetu. Čo v nej vlastne máme? Popoluška mala v každej z nich jedny šaty s črievičkami. To preto, aby sa ples vydaril. Steven Hawking má v nej, v tej škrupinke, celý vesmír. Po prečítaní jeho knihy som uznala, že sa mu do nej aj naozaj môže zmestiť. To, či aj nájde odpovede na svoje celoživotné otázky sa možno nikdy nedozviem, ale dúfam, že aj ich hľadanie je pre neho dostatočným životným šťastím. A čo moja orechová škrupinka? Čo v nej vlastne mám? Hmm... Nosím si ju so sebou, pokladám za samozrejmé, že ju mám a samozrejme aj veľmi dobre poznám a tu ma napadajú takéto otázky. A naozaj viem, čo všetko v nej mám? To je bomba. Viem, ale nepoviem;-). Iste, tak by som odpovedala, keď som bola malá. Zašpásovala by som, len aby som na tvárach ľudí okolo seba vylúdila úsmev. V súčasnosti ma však viac láka podumať nad obsahom tej škrupinky. A na moje veľké uspokojenie zisťujem, že som v nej JA, úplne celá, bez akýchkoľvek zbytočných harabúrd, JA a taká aká naozaj som. Nie malá, nie veľká, bez nadsázky a bez príkras, taká akurát. To ma uspokojuje. Ale čo s tým? Čo bude ďalej? Ešte raz sa to sama seba pýtam a zisťujem pravdu.... neviem.
Možno raz tento blog dá na moju otázku odpoveď.