Keď príde tá chvíľa

Vraj svet nás mení. Čo nás mení? Životná skúška ťažká.
Možno my a možno iní a životom jak malá vážka
prelietame, sem tam list sa pod nami zachvie, sem tam sa aj zlomí
a my letíme ďalej s vetrom opreteky v ústrety nástrahám novým.

Je ticho a mne chýba trochu zvuku, moje uši zvyknuté
pýtajú si trochu hudby a trochu slov, no všetko je už minuté.
Ja letela bych na kraj sveta, sadla aj do lietadla, bože, čo si porobil?
Prečo toľko nepokoja v mojej duši spôsobil?

Ja cítim v srdci zvláštnu úzkosť aj smutné vyznanie,
napriek všetkým týmto chvíľam vážim si to poznanie.
A keď ťažké rozlúčenie raz ukončí ten krásny sen,
prijmem údel ako dar a ani slovka nepoviem.

Viem, tá chvíľa už je blízko a nikto nevie, prečo mi to nevadí,
tobôž ja, ja sama nie som na takéto dohady.
Ja už dávno nemám slov ani na vlastné pocity,
verím srdcu, že keď príde, tú správnu chvíľu vycíti.

Ďakujem

Keď celý svet sa zrazu zmenil, keď ťažil ma ako lavína,
rušil si chvíľu moje kruhy, žiadna vina a či nevina,
bol si tu a bol si vtedy, pevné miesto vo vesmíre,
bez otázok či odpovedí a ani si sa nepohol,
no aj napriek všetkým proti, predsa si mi pomohol,
preto teraz ďakujem ti, ďakujem za to, že si bol.

Si tu stále, samým sebou aj tým zvláštnym úsmevom,
ja nevidím a nepočujem, ja len cítím niečo v ňom,
niečo, čo ma upokojí, však zároveň aj vydesí,
neviem však vôbec prečo vždy moje srdce poteší,
a preto teraz ďakujem ti,
za každú chvíľu, za to všetko... ďakujem, za to... že si.

Moja spoveď

Pane, prečo ma miluješ aj nenávidíš zároveň? Ako ináč by si mi mohol dať toľko lásky a potom mi ju vziať?
Pane, prečo mi dávaš nádej a zároveň mi ju berieš? Ako ináč by si mi dal toľko citu a emócií aj zdravého rozumu?
Pane, prečo chceš aby som bola stále lepšia a tresceš ma za každý dobrý skutok? Ako ináč by si mi dovolil prekonať toľko prekážok a dal za ich zdolanie len stále viac smútku a bolesti?
Ktosi o mne povedal, že som železná lady. Pane, ja vôbec nie som železná, som riadna opica! A okrem pár ľudí, je to jednociferné číslo, celý svet môžem mať na háku, a aj mám! Slzičky sú krásna realita, keď sú vtedy, keď majú byť - a to si píš, že inokedy nebudú. A to ti nepíšem preto, že som železná, ja predsa ani nehrdzaviem! Ja som bojovník na život a na smrť, žiadny kamikadze, iba taký malý samuraj.
Pane, aj keď neverím, že sa tým niečo zmení, verím, že tieto riadky čítaš. Verím a vždy budem... (a za tými bodkami naozaj vôbec nič nie je)