štvrtok 12. júla 2007

Ďakujem

Keď celý svet sa zrazu zmenil, keď ťažil ma ako lavína,
rušil si chvíľu moje kruhy, žiadna vina a či nevina,
bol si tu a bol si vtedy, pevné miesto vo vesmíre,
bez otázok či odpovedí a ani si sa nepohol,
no aj napriek všetkým proti, predsa si mi pomohol,
preto teraz ďakujem ti, ďakujem za to, že si bol.

Si tu stále, samým sebou aj tým zvláštnym úsmevom,
ja nevidím a nepočujem, ja len cítím niečo v ňom,
niečo, čo ma upokojí, však zároveň aj vydesí,
neviem však vôbec prečo vždy moje srdce poteší,
a preto teraz ďakujem ti,
za každú chvíľu, za to všetko... ďakujem, za to... že si.

Žiadne komentáre: