Pane, prečo ma miluješ aj nenávidíš zároveň? Ako ináč by si mi mohol dať toľko lásky a potom mi ju vziať?
Pane, prečo mi dávaš nádej a zároveň mi ju berieš? Ako ináč by si mi dal toľko citu a emócií aj zdravého rozumu?
Pane, prečo chceš aby som bola stále lepšia a tresceš ma za každý dobrý skutok? Ako ináč by si mi dovolil prekonať toľko prekážok a dal za ich zdolanie len stále viac smútku a bolesti?
Ktosi o mne povedal, že som železná lady. Pane, ja vôbec nie som železná, som riadna opica! A okrem pár ľudí, je to jednociferné číslo, celý svet môžem mať na háku, a aj mám! Slzičky sú krásna realita, keď sú vtedy, keď majú byť - a to si píš, že inokedy nebudú. A to ti nepíšem preto, že som železná, ja predsa ani nehrdzaviem! Ja som bojovník na život a na smrť, žiadny kamikadze, iba taký malý samuraj.
Pane, aj keď neverím, že sa tým niečo zmení, verím, že tieto riadky čítaš. Verím a vždy budem... (a za tými bodkami naozaj vôbec nič nie je)
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára