Keď príde tá chvíľa

Vraj svet nás mení. Čo nás mení? Životná skúška ťažká.
Možno my a možno iní a životom jak malá vážka
prelietame, sem tam list sa pod nami zachvie, sem tam sa aj zlomí
a my letíme ďalej s vetrom opreteky v ústrety nástrahám novým.

Je ticho a mne chýba trochu zvuku, moje uši zvyknuté
pýtajú si trochu hudby a trochu slov, no všetko je už minuté.
Ja letela bych na kraj sveta, sadla aj do lietadla, bože, čo si porobil?
Prečo toľko nepokoja v mojej duši spôsobil?

Ja cítim v srdci zvláštnu úzkosť aj smutné vyznanie,
napriek všetkým týmto chvíľam vážim si to poznanie.
A keď ťažké rozlúčenie raz ukončí ten krásny sen,
prijmem údel ako dar a ani slovka nepoviem.

Viem, tá chvíľa už je blízko a nikto nevie, prečo mi to nevadí,
tobôž ja, ja sama nie som na takéto dohady.
Ja už dávno nemám slov ani na vlastné pocity,
verím srdcu, že keď príde, tú správnu chvíľu vycíti.