Môj Starý zákon

Na počiatku boh stvoril nebo a zem... modrú planétu, krásnu a bohatú. Daroval ju človeku. Stvoril mu na nej všetko, čo len k šťastiu potrebuje. Stvoril ho najprv malého a bezbranného, aby sa všetko učiť musel, aby sa navzájom jeden druhého potreboval. Dal mu všetky vlastnosti, dobré aj zlé. Dal mu lásku aj emócie. Dal mu vodu a dal mu aj chlieb. Len toho času nejak málo nadelil... Nie neprosím oň, nie nesúdim, len konštatujem. Len tým ľudským rozumom čo pre mňa vyhradil, tým to posudzujem. A stále mi tak vychádza, že málo času a toľká práca... O čom to? Ach, o tej práci. Aj tej nám doprial, myslím dosť, jednému na príťaž a druhému pre radosť. Za hrsť smútku, za hrsť šťastia, niekomu veľkú, druhému len takú maličkú, ako sa komu pritrafí, celé priehrštie alebo len detskú pästičku. Avšak aj za to vďaka. Pretože, každého z nás tu čaká i trochu nešťastia, no tiež aj lásky, a čo tá mladosť úžasná, kým prídu prvé vrásky? Len toho času nejak málo. Nestíham, pane bože, čo sa stalo? Nuž asi pristaviť sa treba a porozmýšľať... Nejak nič mi z toho nevychádza. Stále len, že málo času a toľká práca...