Keď oči v očiach usmejú sa... I.

Postoj chvíľa, krásna chvíľa, úpenlivo prosím.
Tá chvíľa výnimočná, keď dobré správy nosím.
Keď oči v očiach usmejú sa, zložia chladné masky.
Keď tvár v tvári prizná i tie najtajnejšie vrásky.

Postoj chvíľa, krásna chvíľa, aj len o málo.
Tá chvíľa prenádherná, aby ma to vzalo.
Nech tá stena medzi nami tíško sa rozplynie
a úsmev v tvojej tvári sa prirýchlo neminie.

Postoj chvíľa, krásna chvíľa, prečo ten čas letí?
Tá chvíľa, keď slniečko o trochu viac svieti.
Prečo znovu potichúčky zakladáš si masku?
Prečo v duši schovávaš tú hlbokú smutnú vrásku?