Chcem sa báť

Strach je vraj slabosť, tvrdia mnohí. Tak o ňom, tuším, musím niečo zistiť. Aby som mohla kompetentne prehlásiť aká je naozajstná pravda, pravda o strachu. Mám ísť k zubárovi? Mám strach. Mám ísť na skúšku? Mám strach. Mám ísť do tmavej noci?.... Zoberiem si so sebou baterku. Tak a som to vyriešila. Predsa ma nejaký strach nerozhádže. Na skúšku sa lepšie pripravím a k zubárovi? To sa dá nejak prekonať. Strach z výšok, strach z pavúkov, to už vraj dokážu liečiť. A čo taká daňová kontrola? Nestrašte! Ale pre istotu si aj tak tie podvody v daňovom priznaní priznám a opravím. No tak, kam som sa to s tým zisťovaním dostala? Nikam. Veď zisťujem, že ak nechcem, tak sa nebojím. Ak nechcem...

Strach je vraj slabosť, nie ja si to nemyslím.
Ja mám totiž strach, že ho stretnem, aj keď želám si to namôjdušu.
Mám totiž strach aj z tej náhody, že vytrhne ma z dnešnej pohody.
Mám totiž strach, že uvidím čo treba... žeby pohľad bolel?
Nie, ja sa bojím, bojím sa sama seba.
Mám strach a predsa sa bojím, že by som ho nemala...
Veď báť sa, je také krásne, čo by som vám klamala...